2. mája, 2011 (LifeSiteNews.com) - Nikdy som nemala tú česť rozprávať sa s doktorom Bernardom Nathansonom. Ale niekto mi raz povedal, že sa opýtal doktora Nathansona na jeho výčitky svedomia po vykonaní tisícov potratov. Mnohí z nás, ktorí sme boli kedysi v potratovom priemysle, sú často kritizovaní za náš verejne známy „nedostatok pocitu viny“. Doktor Nathanson tomuto človeku vysvetlil, že ak by si naozaj dovolil pocítiť intenzitu svojich výčitiek svedomia, nebol by schopný s touto bolesťou žiť. Mohla by som povedať, že to je dosť pravdivé vyjadrenie pre väčšinu z nás, ktorí sme kedysi kráčali po týchto chodbách zla. Som si istá, že moje srdce by pocítilo bolesť, keby som si naozaj dovolila pociťovať to, čo som urobila.

Pozerali ste niekedy nejakú z tých kriminálok, v ktorých vypočúvajú vraha? Prednedávnom som videla jednu o mužovi, ktorý zavraždil mladú ženu. Medzitým, ako bol vo väzení, sa stal kresťanom a jeho výčitky svedomia za život, ktorý zobral, boli veľmi evidentné. Sotva by ešte o nej mohol aj hovoriť. Bolo pre neho ťažké zostať pokojným. Predstavte si tento typ výčitiek svedomia tisíc a tisíckrát. Boli sme mnohonásobní vrahovia najťažšieho kalibru... Zabíjali sme deti.

Jedného dňa, po rokoch života v pochabosti a zle, sme sa obrátili. Premohli sme našu pýchu a pripustili sme si, že sme sa mýlili. Stratili sme našich priateľov, začali sme odznova ... Ale vieme, že to stálo za to. Nie je to ľahké, ale je to správne. Kajali sme sa za naše hriechy a pocítili sme pokoj a radosť, ktorá nikdy predtým v našich srdciach nebola. Ale naše srdcia sú tiež aj zlomené, je tu aj pálčivý pocit výčitiek svedomia, ktorý neodíde. Premýšľam, či sa niekedy zlomenosť srdca a výčitky svedomia zmiernia. Odídu vôbec niekedy? Nie, neodídu. Je to neustála pripomienka, kto ste boli a čo ste urobili. Ale teraz som vďačná za túto pripomienku. Udržuje ma cieľavedomú, zapálenú a, najviac zo všetkého, udržuje ma v modlitbe.

Niektorí z nás pokračujú tak, že majú obyčajné zamestnanie a nerušene žijú v rodine a s priateľmi. Niektorí z nás žijú svoje životy verejne. Viem, že som volaná venovať sa na plný úväzok boju. Na začiatku som to nevedela, ale Boh mi to odhalil poriadne veľkým spôsobom. Vďaka mediálnej správe Planned Parenthood. Na mnohých z nás, ktorých obrátenie je verejne známe, sa pozerajú ako na hrdinov. Ale my nimi nie sme. Ja hrdina nie som. Ako by sme mohli byť? Keď sa pozeráme okolo seba, vidíme ľudí, ktorí už roky bojujú v tomto hnutí; oni sú hrdinovia. My sme zločinci. My si zaslúžime trest, nie ocenenia. Zaslúžime si byť zavrhnutí, nie prijímaní. Nezaslúžime si odpustenie, ale zdá sa, že ho aj tak dostávame.

Každý deň myslím na ženy, ktoré som obrala. Zobrala som im ich materstvo, urobila som ich menejcennými, poškodila som ich dôveru, podrazila som ich. Ako veľmi si prajem, aby som sa mohla pozrieť do ich tvárí a povedať im, ako veľmi to ľutujem. Ak by som mohla vrátiť niečo z toho, o čo som ich pripravila, dala by som svoj život za to, aby sa to udialo. Prajem si, aby som tam mohla byť, aby som zotrela ich slzy pri oplakávaní ich stratených detí. Vedomie toho, že ste sa dopustili príšerného zla, ktoré nemôžete napraviť, je jeden z najzúfalejších pocitov na svete. A napriek tomu, ako zúfalo sa cítim, nemôžem naplniť tieto želania. Ale každý deň sa snažím, ako najlepšie viem, aby som to týmto ženám a ich deťom vynahradila. Raz som ich už sklamala, ale znova to už neurobím. Viem, že nezabudli na svoje deti a ja som tiež nezabudla.

Pre životy, ktoré som zobrala, povedať ‘je mi ľúto’ sa možno zdá prázdne. Ako by ste sa ospravedlnili za zabíjanie tisícov detí a zraňovanie tisícov rodín? Nie som si istá, či mám odpoveď. Ale je mi to ľúto. Je mi ľúto žien, ktoré som prinútila k potratu. Je mi ľúto každej ženy, ktorá niekedy bola na potrate. Možno ste nikdy nepočuli tieto slová od osoby, ktorá vám urobila potrat, ale chcem, aby ste to počuli odo mňa v mene toho lekára alebo pracovníka nemocnice. Je mi ľúto, že vás podrazili. Je mi ľúto, že poškodili vášho ducha a vašu dôveru. Je mi ľúto, že vás zranili. Je mi ľúto, že nemali odvahu postaviť sa za vás a za to, čo ste si naozaj zaslúžili. Príležitosť byť matkou vášho dieťaťa. Zle sme s vami zaobchádzali a nemali sme k vám žiadnu úctu v najhoršom možnom spôsobe. Je mi to ľúto. Mnoho ľudí vás asi sklamalo. Vaši priatelia, rodina, cirkevné spoločenstvo, kolegovia a možno iní ľudia. Ospravedlňujem sa taktiež aj v ich mene. Som vinná za predaj potratov mojej rodine, priateľom, kolegom a dokonca aj ľuďom, s ktorými chodím na bohoslužby. Mali sme sa postaviť za vás a za vaše dieťa. Je mi to tak ľúto, že sme vás zradili tým najhorším možným spôsobom. Zaslúžili ste si niečo lepšie ako to, čo sme vám dali.

Závažnosť mojich výčitiek svedomia, ľútosť a žiaľ siaha veľmi hlboko. Nikdy by som nemohla zdieľať toto všetko s vami na blogu. Nie som si dokonca istá, či som si vedomá toho, ako hlboko to siaha. Ale je to tu. Pripomínajúc mi život, ktorý som kedysi viedla a ako tvrdo teraz musím pracovať.

Iba s Kristovou pomocou dokážem zvládať bolesť z mojej minulosti. Nič z tohto by som nemohla urobiť bez Jeho milosti a pevnej ruky, ktorá ma vedie každý deň. Nikdy mi nenaložil viac, ako som dokázala uniesť. Nikdy som sa necítila premožená. Každý deň vidím Jeho lásku a zľutovanie. Je to najúžasnejší pocit pokoja a celistvosti. Nelámem si hlavu nad tým, či je so mnou. Viem, že On vedie každý môj krok.

Som VEĽKÝ hriešnik. Som ďaleko od ideálneho zástancu pro-life. Mohla by som povedať, že som priemerný kresťan. Celkom iste nie som najlepšou manželkou a nikto ma nenominoval na „matku roka“. Vždy zlyhám v snahe mať vynikajúci deň, ale stále sa o to pokúšam. Domnievam sa, že chcete, aby som vám povedala, že tvrdo pracujem na náprave vecí. Nemôžem odobrať bolesť, ktorú som spôsobila. Ale môžem sľúbiť, že zasvätím svoj život a svoje srdce tomuto hnutiu. Nikdy sa nezrieknem týchto detí. Moje srdce tu je uzdravované.

Abby Johnsonová