RÍM, 23. marec 2011 (LifeSiteNews.com) –  Vatikán nedávno vydal vyhlásenie o kľúčovej úlohe štúdia filozofie pre kňazov. Vyzdvihnutá bola najmä dôležitosť metafyziky.

Na prvý pohľad by z laického pohľadu mohla vyvstať otázka, ako súvisí štúdium filozofie s kňazom, ktorého náplň práce je poväčšine slúžiť omše, spovedať, starať sa o finančnú stránku farnosti a pomáhať farníkom v ich každodenných problémoch.

Profesorka filozofie na Pápežskej univerzite sv. Tomáša Akvinského pre LifeSiteNews.com (LSN) povedala, že degradovanie filozofického vzdelania, špeciálne metafyziky, veľmi kriticky ovplyvnilo katolícku cirkev a nevedomosť tak bráni kňazom odpovedať na množstvo morálnych otázok dnešnej doby.

"Také veľké množstvo propagandy od pro-death loby vychádza z chybného chápania dobra. Presadzovatelia kultúry života nemajú žiadne lepšie zbrane, neporaziteľné silami zla, ako tie, ktoré sú stvrdené v metafyzických pravdách Tomáša Akvinského," vyhlásila profesorka.

Doktorka Isobel Campová, ktorá vyučuje seminaristov v Ríme pre LSN povedala, že je vatikánskemu dokumentu naklonená  a vďačná. "V týchto časoch s tak temnými sekularistickými filozofiami je dnes tak mnoho z toho, čo bolo kedysi samozrejme akceptované ako prirodzené  vystavené neustálej paľbe útokov."

"Seminaristi potrebujú vedieť, ktoré filozofické systémy sú nezlučiteľné s učením katolíckej cirkvi a ako sa s nimi vysporiadať."

Tento dokument, ktorý bol nedávno publikovaný s názvom "Vyhláška o reforme cirkevných štúdií filozofie", bol pápežom Benediktom schválený v januári. Hovorí o tom, že v čase výraznej explózie moderného morálneho a filozofického relativizmu musia byť kňazi viac zblížení s filozofickými disciplínami, najmä s metafyzikou.

Vo vyhlásení kardinál Zenon Grocholewaki, riaditeľ kongregácie, povedal, že v dnešnej dobe sú napadnuté najzákladnejšie aspekty života: "Rozum samotný je ohrozovaný utilitarizmom, skepticizmom, relativizmom a nedôverou v schopnosť rozumu poznávať pravdu, vzťahujúcu sa na základné životné problémy."

Veda a technika, ikony materialistickej filozofie, nemôžu "človeka dostatočne nasýtiť v základných otázkach ako: Z čoho pozostáva skutočné šťastie? Kto vlastne som? Je svet dôsledkom náhody? Aký je môj osud? atď. Dnes, viac ako kedykoľvek predtým sa vedy potrebujú riadiť múdrosťou."

Kardinál vyhlásil, že štúdium filozofie sa musí vrátiť ku svojim koreňom v rozumovom poznávaní. Povedal, že logika, disciplína, ktorá dáva poznaniu štruktúru, zmizla pod vplyvom súčasnej krízy kresťanskej kultúry.

Dr. Campová vyhlásila, že správna metafyzika má obrovský význam v boji proti potratom a iným útokom na ľudský život. Povedala, že Deklarácia prichádza na poslednú chvíľu a že ohromné nepochopenie a celkový úpadok metafyziky sú príčinou väčšiny problémov dnešnej doby.

Metafyzika je veda o základných otázkach existencie a jej podstaty. Práve na tieto princípy sa útočí najviac v tom, čo poznáme ako "kultúrnu vojnu".

"Bez metafyziky by nebolo možné študovať etiku. Metafyzická formácia nám dáva základ na boj za kultúru života." Otázky ako podstata ľudského bytia, jednota tela a duše a "ako rozlišovať z čoho sme a čo robíme" sú všetko otázkami metafyziky.

S cieľom pomôcť kňazom ohľadom otázok života a rodiny  je správne chápanie metafyziky jednoducho nenahraditeľné.

"Čo je príroda, čo je život, podstata pravdy, zmysel stvorenia, rôzne dôkazy existencie Boha." Bez ohľadu na to, ktorým filozofickým smerom sa človek vydá, začiatkom je vždy metafyzika.

Metafyzika má teda nenahraditeľnú úlohu aj v teológii. Bez nej by štúdium teológie nebolo možné.

"Bolo by zvláštne, keby fyzici študovali svoj odbor bez vedomosti matematiky."

V každodennom živote kňazov správne chápanie filozofie „lepšie vybavuje kňaza k pochopeniu spásnych právd viery a k ich následnému komunikovaniu k farníkom“ a následne ich pomáha  „nasmerovať k nadprirodzenému,“ povedala Dr. Campová.