ŠVÉDSKO, 5. máj 2011 (LifeSiteNews.com) – Všetkým, ktorí veria, že švédska rodinná politika je model sociálnej utópie, známy švédsky mentor, výskumník a ekonomický poradca Jonas Himmelstrand odkazuje, že je pripravený „zboriť tieto mýty”. Ďaleko od utópie je Švédsko plné prípadov odcudzených rodičov a detí v dôsledku príliš vtieravej rodinnej politiky, ktorá silno uprednostňuje štátom dotovanú starostlivosť pred domácou, tvrdí Himmelstrand.

Napriek materiálnemu blahu, nízkej detskej chudobe, dotovanej dennej starostlivosti, bezplatnej zdravotnej starostlivosti a vysokej dĺžke života je podľa Himmelstranda Švédsko pretkané zdravotnými problémami u dospelých spôsobenými stresom, klesajúcou úrovňou psychického zdravia a klesajúcou úrovňou výsledkov mladých ľudí v škole. Väčšie počty ľudí sú na PN a rodičia nie sú schopní nadviazať kontakt so svojimi deťmi. Všetky tieto ukazovatele smerujú nadol.

„Celkový obraz je veľmi ťažké vysvetliť,” povedal Himmelstrand pre LSN, ale „obraz je jasnejší, keď si uvedomíte, že sme vytvorili politiku, ktorá odlučuje deti od rodín”.

Zrodenie sociálneho kritika

Himmelstrand je skúsený vzdelávateľ, mentor a spisovateľ, ktorý prezentuje a prednáša vo firmách od roku 1981. O rodinnú politiku sa začal zaujímať pred mnohými rokmi, keď z prvej-ruky zažil nesúlad medzi materiálne bohatou krajinou a zjavnou neschopnosťou jej občanov pre normálny rast, vývin a zrenie. Na účely výskumu blahobytu a rodinných problémov do väčšej hĺbky založil Mireja Institute.

Jeho unikátny výskum ho viedol k napísaniu knihy „Po tvojom srdci – v sociálnej utópii Švédska” vydanej v októbri 2007, momentálne prekladanej do angličtiny. Odvtedy Himmelstrand neustále prednáša vo švédskom parlamente a na konferenciách po celom svete.

Himmelstrand bol tento mesiac pozvaný prednášať aj na kanadskej konferencii Inštitútu pre manželstvo a rodinu v Ottawe, aby sa vyjadril k prebiehajúcej kanadskej debate o dotovanej národnej dennej starostlivosti a podpore rodičov vo výbere starostlivosti o deti. Himmelstrand ponúkol svoj výskum s cieľom poskytnúť náhľad do problematiky a jej efektov na rodiny.

Dotovaná denná starostlivosť pre ročné deti

Švédska rodinná politika sa začína starať o deti už od dosiahnutia prvého roku života, z ktorých väčšina detí je poslaná do silne dotovanej starostlivosti. Niektorí školáci začínajú svoje krúžky už o siedmej ráno a končia svoj deň opäť na krúžkoch, niekedy až do piatej či šiestej popoludní. Väčšina rodičov pracuje kvôli vysokým daniam a tlaku pre „rovnosť pohlaví”, aby ženy neboli „zamknuté doma pri sporáku”, ako hovorí jedno švédske príslovie. 

„Hlavný problém švédskeho modelu,” ako sa vyjadril Himmelstrand pre LSN, „je, že finančne a kultúrne núti rodičov, aby nechali deti v dennej starostlivosti už od jedného roku, či sa im to zdá správne alebo nie.”

Zatiaľ čo daňové dotácie pre dennú starostlivosť činia $20 000 na jedno dieťa ročne, väčšina regiónov nemá žiadne finančné výhody pre rodičov, ktorí sa rozhodnú ostať doma s deťmi do 3-4 rokov. V krajine s približne 100 000 pôrodmi ročne, uvádzajú štatistiky, 92% švédskych detí medzi 18 mesiacmi a 5 rokmi je v dennej starostlivosti.

„Nie ste nútení urobiť to… propaganda je silné slovo,” tvrdí Himmelstrand, „ale informácie o výhodách dennej starostlivosti” z médií a iných zdrojov „vyvolávajú u rodičov, ktorí nechajú svoje deti doma do 3 či 4 rokov, pocit sociálnej marginalizácie.”

Himmelstrand ďalej zdôrazdnil, že presadzovanie starostlivosti „zakrýva širší kontext” toho, že mnoho rodičov nechce mať svoje deti v dennej starostlivosti. Títo rodičia niekedy „skrývajú svoje city” a po zápise svojich detí do dennej starostlivosti dokonca „obhajujú svoju voľbu, pretože by bolo príliš bolestivé znovu ju riešiť”. 

Médiá a vláda medzitým vychvaľujú „právo” dieťaťa na 15 až 30 hodín starostlivosti za týždeň, a to dokonca aj v rodinách, kde jeden rodič pracuje z domu alebo je na rodičovskej dovolenke. „Už je to tak po niekoľko generácií, že sa z toho stala norma,” povedal Himmelstrand.

Himmelstrand a iní sa snažia presadzovať, že každé dieťa je iné a niektoré deti nie sú pripravené na dennú starostlivosť už od jedného roku. Stretajú sa však s odporom a tvrdeniami, že pracovníci sú, na rozdiel od rodičov, „trénovaní” v starostlivosti o batoľatá a že aj malé deti potrebujú dennú starostlivosť.

Výsledkom je devastujúci fakt, že mnoho rodičov stratilo „rodičovské inštinkty”. „Štúdia dotovaná Európskou úniou preukázala, že mnoho rodičov zo strednej vrstvy nie je schopných určiť hranice a vycítiť potreby svojich detí,” napísal nedávno Himmelstrand.

Negatívne dôsledky dennej starostlivosti

Himmelstrand tvrdí, že napriek faktu, že veda nemusí nájsť presnú príčinu a dôsledok, môžeme predložiť silný argument, že problémy v správaní a psychologické problémy detí a mladých ľudí sú výsledkom dlhých hodín každodenne strávených v odlúčení od svojich rodičov.

Prispievajúcim faktorom môže byť, že idealizované škôlky „vysokej kvality” s malým pomerom dospelých a detí, ktoré svojho času Švédsko svetovo preslávili, už v skutočnosti v krajine neexistujú. Tam, kde bol kedysi pomer 10:4 dieťa:dospelý, je teraz bežne až 17:3.

Himmelstrand priznáva, že nemá dáta na potvrdenie svojho stanoviska, no tvrdí, že ideál starostlivosti podporuje rozpad rodín. Rodiny, ktoré idú proti trendu, zvyknú byť silnejšie. „Skutočne nepoznám skoro žiadnu „domácu” rodinu, ktorá by zažila rozvod,” dodáva. „Ak ste z domácej rodiny vo Švédsku, manžel a manželka sa musia naozaj zhodnúť... rodiny to veľmi posilňuje.”

„Kde sa Švédsko pomýlilo,” tvrdí Himmelstrand, je „rozhodnutie, že všetky peniaze na detskú starostlivosť by mali ísť do inštitucionalizovanej opatery.”

Rodiny chcú voľbu

Vo Švédsku existuje malé, ale rastúce hnutie rodičov, ktorí zažili dennú starostlivosť v rodinách, kde vyrastali, a nechcú, aby tak dopadli ich vlastné rodiny. „Títo rodičia prosto chcú mať voľbu domácej starostlivosti a uznanie od štátu, že ide o pádnu voľbu,” tvrdí Himmelstrand.

Himmelstrand priznáva, že osobne je za domácu starostlivosť a tvrdí, že krajiny by mali podporovať rozhodnutie rodičov výhradne ako to najlepšie rozhodnutie.

„Je dobrý nápad podporovať starostlivosť o deti, pokiaľ sú všetky formy starostlivosti podporované rovnako. Ale ak je podporená iba denná starostlivosť, vzniká problém, aký vidíme vo Švédsku.”

Himmelstrand verí, že ak by rodičom bolo umožnené rozhodnúť sa bez vonkajších tlakov, väčšina rodičov by bola ovplyvnená rodičovskými inštinktmi a vybrali by si domácu starostlivosť - aspoň počas prvých rokov. 

„To, čo vnímam ako nebezpečenstvo je, že niekto politicky zabíja možnosť domácej starostlivosti, pretože niečo sa tým ničí.”
Rodiny, ktoré odmietli normu, čo sa dennej starostlivosti týka, „si uvedomujú, že ‘sme vytvorili niečo nádherné’,” povedal Himmelstrand. „Znovu objavujú, čo je to rodina… a pokladajú rodičovstvo za zaujímavejšie ako svoju prácu.”