27. júna 2013 sme sa za Inštitút Leva XIII. zúčastnili pripomienkovania pripravovaného dokumentu vlády s názvom Stratégia ľudských práv.  Dokument vypracoval redakčný tím na čele s pánom Kálmanom Petőczom (Dagmar Kusá, Dagmar Horná)

Cieľom tohto dokumentu je príprava novej stratégie pri zavádzaní tzv. nových ľudských práv. Prvotný návrh na vypracovanie stratégie ľudských práv pochádza z čias krátkej Radičovej vlády a jeho cieľom je legitimizovať a inštitucionalizovať na Slovensku zvrátenú rodovú ideológiu. Ide o nevídane radikálny dokument, ktorý popri inom navrhuje:

1. zriadenie širokého byrokratického aparátu štátnej správy na masívne financovanie a presadzovanie záujmov tzv. homoloby
2. zmenu slovenskej legislatívy v prospech okrajovej homoloby a feministických skupín podľa cieľov rodovej ideológie
3. monitorovanie občanov, ktorí verejne neschvaľujú sodomiu a rodovú ideológiu ako šíriteľov nenávisti
4. zavádzanie štátnej propagandy a perverznej sexuálnej výchovy na školách v duchu rodovej ideológie.

Priebeh diskusie

Hneď na začiatku stretnutia v rámci pripomienkovania dokumentu verejným sektorom sme vyjadrili naše hlavné námietky. Autori dokumentu, na čele s pánom Petőczom, bez váhania priznali, že dokument je naozaj kontroverzný a že nie je možné očakávať, že by sme sa na ňom zhodli. Napriek tomu pán Petőcz nelogicky nástojil na tom, že dokument musí byť prijatý stoj čo stoj.

Naša hlavná námietka smerovala k ideologickému podfarbeniu celého dokumentu. Vyjadrili sme principiálny nesúhlas s takto naformulovaným dokumentom a žiadali sme o jeho prerobenie tak, aby nebol ideologický. Pani Horná, členka redakčného tímu, nám však dala jasne najavo, že to neprichádza do úvahy. Tvrdila, že Slovensko je k jeho prijatiu zaviazané. Opakovane sme sa teda dožadovali zoznamu medzinárodných zmlúv, ktoré nás k jeho prijatiu zaväzujú. Pani Horná nám vysvetlila, že ide o všeobecný trend vývoja ľudských práv v Európe a keďže my sme jej súčasťou, tak ho prijať jednoducho musíme. Išlo o neuveriteľne arogantné a nekompetentné zavádzanie.

Všeobecná diskusia ďalej pokračovala predkladaním ďalších námietok od predstaviteľov verejného sektora. Zo strany komisie sme ale nepočuli žiadne rozumné odpovede. Tie tvorili v podstate len výhovorky na nedostatok času a uisťovania, že sa nemusíme obávať rizík, lebo žijeme v 21. storočí a oni (redakčný tím) vedia, čo robia. Komisia v snahe zachrániť situáciu pôsobila miestami naivne, miestami nekompetentne a miestami arogantne.

Napriek jasne odmietavým postojom drvivej väčšiny účastníkov stretnutia sa nás komisia snažila uisťovať, že dokument je výsledkom kompromisu všetkých rozdielnych strán, vrátane tej našej. A to nebola pravda. Z diskusie bolo ale zrejmé, že v pléne sa nenašiel nikto, kto by schvaľoval názory artikulované v dokumente.

Po pol hodine vyhýbavých odpovedí sme chceli vedieť, koľko účastníkov verejného sektora dokument skutočne podporuje a koľko je proti nemu. Z predošlej debaty a celkovej atmosféry bolo ale zrejmé, že s dokumentom väčšina účastníkov nesúhlasí. Vyzvali sme teda k hlasovaniu o podpore dokumentu medzi účastníkmi verejného sektora, aby sa ujasnilo, či dokument reprezentuje pohľad relevantnej skupiny účastníkov. Táto žiadosť redakčný tým extrémne podráždila. Bolo nám odobraté slovo s odôvodnením, že "nie sme reprezentatívna vzorka". Hlasovanie neumožnili a bolo nám povedané, že my tu nie sme na to, aby sme sa k dokumentu vyjadrovali ako k celku. Tón zo strany moderátorky bol jasne agresívny a v ďalšej debate nám odobrala mikrofón. Voči jej prístupu sme sa hlasne ohradili a upovedomili komisiu, že väčšina Slovákov sú kresťania a neschvaľujú rodovú ideológiu, ktorú sa komisia snaží občanom cez dokument nanútiť. Kvôli naším protestom nás komisia vykázala zo stretnutia z dôvodu narúšania "dialógu".

V druhej časti stretnutia nasledovala nezmyslená práca v skupinkách. Účastníci verejného sektoru mali medzi sebou diskutovať o jednotlivých kapitolách dokumentu. Na záver mali napísať pripomienky k jednotlivým kapitolám a navrhnúť, čo by do nich chceli pridať. Tejto nezmyselnej časti sme sa rozhodli nezúčastniť. Zo strany redakčného tímu bolo absolútne drzé vyhýbať sa takto diskusii o dokumente a ľudí, čo s dokumentom nesúhlasia manipulovať, aby písali návrhy, ktoré do dokumentu pridať.

Nezúčastnili sme sa tejto debaty aj preto, aby komisia nemohla zneužiť našu účasť na legitimizáciu celého dokumentu. Aby sme neboli súčasťou verejnej diskusie, vďaka ktorej dokument mohol vzniknúť. Teda aby raz nemohli povedať, že výsledná Stratégia je kompromisom verejnej diskusie za našej účasti.

Celkovo komisia pôsobila arogantne a nekompetentne. Proces pripomienkovania bol manipulovaný a na nepríjemné otázky komisia jednoducho nereagovala. Celé podujatie malo skôr charakter zlej komédie, alebo ochotníckeho divadla, ako rozumnej rozpravy k závažnému dokumentu, ktorý ma vláda schváliť. Na záver nám redakčná komisia drzo oznámila, že naše vznesené pripomienky nemajú žiaden záväzný charakter. To znamená, že je čisto na redakčnom tíme, čo napíše do výsledného dokumentu. Účasť pripomienkovania občianskeho sektora mala zrejme poslúžiť na politické zlegitimizovanie dokumentu. Na vytvorenie zdania, že kontroverzný dokument je výsledkom pestrej verejnej diskusie.

Vláda SR ma dokument "Stratégia ludských práv" schváliť 12. septembra 2013.

Ing. Robert Mátéffy - riaditel, Inštitút Leva XIII.