baner
Pro Christus, Patria et Ecclesi
Layer 5
Layer 12
INTITT LEVA XIII

Predhovor: Evanjelium: Ako čeliť svetu v rozvrate?

Evanjelium: Ako čeliť svetu v rozvrate?


Predhovor


Od počiatku osvietenstva sa viera v pokrok neustále oddeľovala od kresťanskej eschatológie, až  ju napokon úplne nahradila. Šťastie sa už neočakáva na druhom  svete, ale  len na  tomto. Postoj Alberta Camusa, ktorý protirečil Kristovým slovám „moje kráľovstvo nie  je z  tohto  sveta“  ráznym  tvrdením „moje kráľovstvo  je práve z  tohto sveta“,  vystihuje  postoj moderného  človeka.  Kým  viera  v  pokrok predstavovala  ešte  v minulom  storočí  len  všeobecný  optimizmus, ktorý očakával od víťazstva vied postupné zlepšovanie  stavu  sveta a priblíženie sa k určitému druhu raja na zemi, v našom storočí už táto viera nadobudla politický charakter.

Na jednej strane sme boli svedkami neúspešného pokusu marxistických  systémov,  ktoré  sľubovali  dosiahnutie  vytúženého  kráľovstva politickou cestou za pomoci svojich ideológií. Na strane druhej sa objavujú snahy o budovanie budúcnosti za pomoci viac či menej liberálnych tradícií. Pod názvom Nový Svetový Poriadok (New World Order) tieto snahy dostávajú čoraz jasnejšie črty a odvolávajú sa čoraz viac na OSN a jej medzinárodné konferencie.

Takáto flozofa už nie je utopistická v zmysle marxistického sna. Práve naopak.  Je veľmi  realistická: určuje hranice dosiahnuteľného blahobytu z dostupných obmedzených zdrojov. Táto flozofa napríklad prikazuje – bez potreby sa hájiť – prestať sa starať o tých, čo sú neproduktívni pre  spoločnosť,  respektívne nemajú nádej na „plnohodnotný“ život. Ba čo viac, už sa neočakáva, aby ľudia, čo si zvykli na bohatstvo a blahobyt, boli ochotní sa zriekať, či slúžiť pre dobro druhých. Práve naopak, navrhuje spôsoby ako zredukovať počet hostí pri stole ľudstva tak, aby takzvané „šťastie“ dosiahnuté niektorými bolo nedotknuteľné.

Typický  príklad  novej  antropológie,  ktorá  je  základom  Nového  svetového  poriadku,  je  jasne viditeľný v novom pohľade na  ženu. V takzvanej ideológii „oslobodenia ženy“ (Women’s empowerment) predloženej na konferencii v Pekingu. Jej cieľom je sebarealizácia ženy, ktorej hlavnú prekážku údajne predstavuje  rodina a materstvo. Teda žena musí byť v prvom rade oslobodená od toho, čo ju vo svojej podstate charakterizuje a robí špecifckou. Táto jej špecifckosť by sa mala vytratiť pred „rodovou rovnosťou” (gender equity and equality), pred neurčitou a jednotvárnou ľudskou bytosťou, pre ktorú sexualita nemá žiaden iný význam ako zmyselná droga, ktorú možno užívať akýmkoľvek mysliteľným spôsobom.

Za strachom z materstva, ktorý sa zmocnil veľkého množstva našich  súčasníkov,  sa  však  nachádza  niečo  omnoho  vážnejšie: Nový život sa považuje za súpera, ktorý ma oberá o časť slobody – je hrozbou pre moje ego a môj slobodný vývoj. Dnes už neexistuje „flozofia lásky“, ale len „flozofa egoizmu“. Viera, že práve obetovaním sa pre blížneho je možné sa obohatiť, je dnes odmietaná ako idealistická ilúzia. Avšak práve tu je človek oklamaný. V skutočnosti sa stávame
ľuďmi práve vtedy, keď sa vieme z lásky obetovať.

A tak sme na sklonku nového obrazu nového sveta prišli k bodu, v ktorom má kresťan – nie len on, ale najmä on – povinnosť protestovať.

Je  potrebné  poďakovať Michelovi  Schooyansovi,  ktorý  dal  touto knihou rázny hlas toľko potrebnému protestu. Ukazuje nám, ako myšlienka ľudských práv, ktorá charakterizuje modernú dobu a je taká potrebná a pozitívna v mnohých aspektoch, trpí od samého začiatku skutočnosťou, že je založená len na človeku, na jeho schopnostiach a vôli presadzovať tieto práva. Ak na samom začiatku žiarivý odlesk kresťanského obrazu  človeka  zrkadlil  a  chránil univerzálnosť práv, tak časom vystúpili nové pochybnosti do tej miery, že rozmazali tento obraz človeka. Veď ako možno chrániť práva toho najslabšieho, keď náš pohľad na  človeka  je založený, ako autor hovorí, „na egoizme, závisti,  strachu, ba dokonca nenávisti? Ako môže  taká pochmúrna ideológia, ktorá odporúča sterilizáciu, potraty, systematickú antikoncepciu a dokonca eutanáziu ako cenu za neviazaný pansexualizmus, dať človeku radosť zo života a lásky?” (Kapitola 6)

Jasne vidíme, že kresťan má niečo veľmi pozitívne, čo môže ponúknuť v zápase o budúcnosť histórie. Je zrejmé, že nestačí, aby len staval kresťanskú eschatológiu proti ideológii postmoderného budovania budúcnosti. Samozrejme, musí robiť aj  to, a  to rázne, pretože v posledných desaťročiach náš hlas veľmi zoslabol a stal sa bojazlivým. Vskutku, ak človek vo svojom pozemskom živote odvráti pohľad od večného života, je ako steblo trávy, akoby bez významu. To isté platí aj o histórii ako celku. V tomto zmysle nemá viera vo večný život, ak je chápaná správne, nikdy charakter úteku z reality. Jednoducho dáva pozemskému životu zodpovednosť, vznešenosť a dôstojnosť. Práve tieto argumenty proti svetskému spôsobu života majú byť jasne sformulované.

Je  isté,  že história nebude nikdy  jednoducho umlčaná: nemôžeme, veď to ani nie je možné, umlčať slobodu. To je len ilúzia utopistov. Nesmieme dnešnej dobe vnucovať modely zajtrajška, ktoré budú aj tak zajtra modelmi včerajška. Napriek tomu musíme plánovať naše budúce smerovanie a hľadať modely na prekonanie nových historických výziev. Presne toto robí Michel Schooyans v druhej a tretej časti svojej knihy. Predovšetkým navrhuje v protiklade s novou antropológiou hlavné črty kresťanského obrazu človeka a následne ich konkrétnym spôsobom aplikuje na veľké problémy budúcej doby (obzvlášť v kapitolách 10-12). Takýmto spôsobom dáva myšlienke „civilizácie lásky“ – tak často vyslovovanej pápežom Jánom Pavlom II. – politicky dosiahnuteľný, reálny a realizovateľný obsah.

Kniha Michela Schooyansa mieri s veľkou silou, energiou a kompetentnosťou k jadru veľkých výziev dnešnej doby. Veríme, že ju budú čítať ľudia s rôznymi názormi, že vzbudí živú diskusiu a prispeje tak k príprave budúcich modelov spoločnosti hodných veľkoleposti človeka, ktoré zabezpečia dôstojnosť aj tým, ktorí sa sami nevedia brániť.


Kardinál Jozef Ratzinger
25. apríl 1997, Rím

Institute of Leo XIII (c)2010

.

The Institute of Leo XIII., P.O.Box 54, 85007, Bratislava 57, IČO:42170125,
E-mail: info@instituteofleoxiii.org
Č.ú.:
0633856183/0900