baner
Pro Christus, Patria et Ecclesi
Layer 5
Layer 12
INTITT LEVA XIII

Cirkevnoprávna analýza odchodu J.K. Balázsa z kňažstva | p. Ján Duda

Marián Balázs, rehoľným menom Ján Krstiteľ Balázs, sa ukazoval po boku Ivety Radičovej objavoval už dlhšie, ale 13 júla – v deň, keď predseda KBS blahoželal pani premiérke a ministrom vlády – ohlásil verejne svoj odchod z rehole františkánov a z kňazstva a nástup na úrad vlády SR ako šéf jej poradcov. Chcem bez emócii a racionálne bližšie vysvetliť, čo jeho kroky vlastne znamenajú. Keďže chodí do „terénu“ s pani premiérkou či v mene pani premiérky, aby sa vedelo, s kým máme tú česť…

 

Čím je vlastne rehoľník?

Kto vstupuje so rehoľného rádu, dáva vedome a dobrovoľne sľub Pánu Bohu. Nie je to hocijaký sľub, nie je to sľub daný človeku, ale je to sľub daný Bohu (sic!). Týmto sľubom sa človek Bohu zaväzuje dodržiavať chudobu, čistotu a poslušnosť v takom rozsahu, ako je to definované v Stanovách konkrétneho rehoľného rádu. Miera chudoby a poslušnosti môže byť v rôznych reholiach rozlične zadefinovaná, ale miera čistoty je rovnaká. Je to jednak zrieknutie sa manželstva pre službu Božieho kráľovstva, ale aj život v pestovaní čnosti čistoty. Stanovy rehoľného rádu františkánov schválilo Dikastérium Rímskej kúrie majúce na starosti život Bohu zasvätených veriacich. Rehoľný život sa chápal ako život vyššej dokonalosti pred Bohom. Dokazuje to napr. výrok apoštola Pavla o Bohu zasvätených vdovách, ktoré opustili toto zasvätenie keď na ich adresu povedal, že „odišli za satanom“, či dokument II. vatikánskeho koncilu o Bohu zasvätených, ktorý sa nazýva „Perfectae caritatis“ (dokonalá láska – k Bohu). Zasvätiť sa znamená, že človek rozvinie maximálne úsilie žiť svätým (čnostným životom) životom, ale aj to, že človek sa zrieka života vo „svete“ a daruje seba samého Bohu v konkrétnom rehoľnom ráde. Preto sa už v časoch sv. Františka Assiského chápal rehoľný sľub sťaby čisté a duchovné manželstvo medzi Bohom a človekom. A aj preto sa rehoľníci v Cirkvi vždy tešili veľkej úcte. Sú totiž predzvesťou budúceho života ľudí v nebeskom kráľovstve a pripomínajú nám život, v ktorom nám bude Boh všetkým a nadovšetko (napr. biblicky citát: „už nebudú potrebovať svetlo lampy, ani svetlo slnka, lebo Pán Boh im bude svietiť…“)

Odchod z rehole

Rehoľník Ján Krstiteľ Balázs požiadal o odchod z rehole františkánov. Čo to znamená? Požiadal generálneho predstaveného rehole františkánov o oslobodenie (dišpenz) od sľubov, ktoré dal Bohu pred „tvárou“ Cirkvi. Tak ako je možné prijať Božie odpustenie skrze Cirkev (kňazov), tak je možné skrze Cirkev dostať oslobodenie od rehoľných sľubov. Oslobodenie udeľuje na základe pápežovho poverenia Kongregácia pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, ktorú v súčasnosti vedie slovinsky kardinál Franc Rodé. Dôvody pre takéto eventuálne oslobodenie sú „gravissime coram Domino“ (veľmi ťažké pred Bohom). Žiadajúci nemá na udelenie oslobodenia „právo“, ale oslobodenie je pre neho vždy „milosťou“. Veľa závisí od stanoviska generálneho predstaveného a jeho rady (zbor poradcov), ktorí dávajú (ne)odporúčanie písomnou formou prefektovi spomínanej vatikánskej Kongregácie. V prípade Jána Krstiteľa Balázsa sa procedúra ešte len začína a nevieme kedy a ako skončí. Keďže však už opustil kláštor a nastúpil na úrad vlády, dostal sa do rozporu s vlastným sľubom, ktorý dal Bohu a nachádza sa aj v ilegitímnom vzťahu s rehoľou a Cirkvou. Lebo v súčasnosti vieme minimálne toľko, že žije v permanentnom stave porušovania sľubu rehoľnej chudoby a poslušnosti. V prípade sľubu čistoty sa nevieme vyjadriť. V rozhovore s redaktorkou Monikou Tódovou sa odvolal na slová pani premiérky, že „ide o čisto pracovný vzťah“.

Sviatosť kňazstva

Ján Krstiteľ Balázs však prijal aj kňazskú vysviacku. To znamená, že prijal od Boha skrze Cirkev úlohu, moc i poverenie vyučovať ľud Božím slovom, posväcovať ho najmä modlitbou a vysluhovaním sviatostí a viesť k spáse čiže do Božieho kráľovstva. Zároveň kňazskou vysviackou dostal nezmazateľnú pečať Kristovho kňazstva, ktorá z neho robí Kristovho kňaza naveky (lat. „Tu es sacerdos in aeternum“) a koná v mene osoby Krista (lat. „agere in Persona Christi“ – kán. 1009, § 3) a preto kňaz je povinný sa usilovať aj žiť podľa vzoru samého Krista do tej miery, do akej len vládze. Z teologického hľadiska vzniká kňazskou vysviackou medzi Kristom a jeho kňazom špecifický existenciálny vzťah, ktorý je aj záväzkom. Preto veriaci odjakživa prejavovali voči kňazom veľkú úctu a vážnosť, ale rovnako ich odchod z kňazstva považovali za veľkú „zradu“.

Odchod z kňazstva

 A dozvedeli sme sa, že Ján Krstiteľ Balázs požiadal svojho rehoľného predstaveného aj o odchod z kňazskej služby. Požiadal o právne (nie teologické, lebo sa to nedá) „vyňatie“ z kňazského stavu a „zaradenie“ do laického stavu. Ak tu používam pojem „právne“ (vyňatie), mám na mysli to, čo sa týka správania sa človeka navonok čiže vonkajšieho statusu v rámci Cirkvi. Kňaz právne zaradený medzi laikov (laicizácia kňaza) teologicky neprestáva byť kňazom, ale žije životom laika a veriaci sa k nemu správajú ako k laikovi.

Laicizáciu vykonáva opäť na to pápežom poverená vatikánska kongregácia. A opäť toto preradenie je pre žiadateľa milosťou, nie právom. Nikto z kňazov teda nemôže povedať, že Cirkev je povinná mu udeliť laicizáciu. Okrem laicizácie, ktorá je udelenou milosťou, v Cirkvi existuje aj trest prepustenia z klerického stavu, ktorým Cirkev trestá kňaza za spáchanie trestného činu. Týmto trestom Cirkev, ktorá nemá silové represívne zložky, sa dištancuje od deliktov spáchaných osobou kňaza a zároveň je to pre veriacich signálom, aby takéhoto človeka nepovažovala za „kňaza“ a neprijímala od neho kňazské služby.

V prípade Jána Krstiteľa Balázsa zdá sa, že ide o laicizáciu, nie o trestný proces. Ale to všetko sa iba začína a nevieme kedy a ako skončí. Avšak už teraz sa vie, že jeho život sa dostal do rozporu s jeho kňazstvom prinajmenšom pre tieto dôvody: 1/ kňazskú vysviacku prijal pre službu rehole františkánov, ale tá ho úradom poradcu na úrade vlády nepoverila, ani mu na to nedala povolenie; 2/ jeho práca na úrade vlády je v rozpore s jeho kňazským poslaním (nevykonáva tam kňazskú činnosť, ale robí tam šéfa tímu poradcov čiže vykonáva tam nie kňazské, ale sekulárne povolanie); 3/ požiadal sám o laicizáciu (právne zaradenie do stavu laikov) čo len dokazuje, že on sám si uvedomuje rozpor medzi kňazským životom a poslaním a jeho súčasnou situáciou. Tento jeho stav nemôže ostať bez dôsledkov aj zo strany Cirkvi a aj pre jeho život v Cirkvi. Uvedomujú si to určite obe strany.

Záväzok celibátu a sľub čistoty

Viem, že Ján Krstiteľ Balázs požiadal aj o oslobodenie od záväzku celibátu. Pri vstupe do kňazského stavu v rímskokatolíckej cirkvi kandidát na vysviacku dáva záväzok celibátu. Niektorí teológovia zastávajú názor, že sľub čistoty a kňazský celibát je to isté, iní zase vidia v tom rozdiel a hovoria, že sľub čistoty je sľubom, kým celibát nie je sľubom, ale záväzkom. Ak na jednej strane možno diskutovať o teologickej totožnej či rozdielnej závažnosti sľubu čistoty a celibátu, prakticky ide vždy o to isté. Ján Krstiteľ Balázs prijal na seba záväzok celibátu keď prijímal kňazskú vysviacku, ale dal aj sľub čistoty pri vstupe do rehole. Lenže sľuby pri vstupe sú len dočasné, aby si to kandidát mohol slobodne ešte rozmyslieť. Potom sa opakujú až – podľa Stanov rehole – nepríde čas na vykonanie doživotných sľubov. Ján Krstiteľ Balázs umocnil záväzok celibátu ešte viacnásobným sľubom čistoty v reholi. U neho to teda nebol jednorazový úkon, ako je to v prípade diecéznych kňazov, ale on to sľubom čistoty potvrdzoval viac razy. A teraz žiada o zrušenie záväzku celibátu. Tu asi aj kritici kňazského celibátu musia nepochopiteľne krútiť hlavou.

Oslobodenie od záväzku celibátu

Oslobodenie od kňazského celibátu sa neudeľuje automaticky s tzv. laicizáciou kňaza (zaradením do laického stavu), ale udeľuje sa osobitne samým pápežom. Ak pápež žiadateľovi udelí oslobodenie (dišpenz) od celibátu, následne sa tento môže cirkevne zosobášiť. V prípade Jána Krstiteľa Balázsa sa procedúra iba začína a nevieme kedy a ako sa skončí. Ale aj tu platí, že udelenie dišpenzu pápežom je milosťou, nie právom pre žiadateľa.

Porušenie kán. 285, § 3

Text kán. 285, § 3: „Je zakázané klerikom prijímať verejné úrady, s ktorými je spojená účasť na vykonávaní civilnej moci“. Podľa môjho názoru, Ján Krstiteľ Balázs svojim nástupom na úrad vlády porušil uvedený zákon keď nepožiadal najskôr o dovolenie pre nástup do tohto úradu svojho rehoľného predstaveného. V konečnom dôsledku to treba považovať za hrubé porušenie rehoľného spôsobu života i kňazského života. Uvidíme, ako bude rehoľa na to reagovať.

Záver

V prípade Jána Krstiteľa Balázsa je to celé o dodržaní vlastného slova, vlastného sľubu a záväzkov pred Bohom. Rehoľné sľuby a kňazstvo sú veci medzi ním a Bohom. Stal sa človekom, ktorému nebolo sväté zaprieť vlastné zasvätenie, ktoré dal Bohu. Že ich dal v katolíckej Cirkvi je až druhá vec, lebo podobné sľuby a záväzky sú možné aj mimo nej. A ešte sa nechal vymenovať za šéfa poradcov premiérky SR ako „výstavný exemplár“ toho, ako naložil so svojim rehoľným a kňazským povolaním. Nie, nesúdim ho, to patrí Pánu Bohu. Ale je v záujme dobra Božieho ľudu, aby sa povedalo pravdu. Je tu však ešte jedna otázka: či a do akej miery poznačí táto situácia vzťah úradu vlády SR s predstaviteľmi katolíckej Cirkvi? To však už je iná téma.

 

Autor: Ján Duda @ 15:30 20/07/2010

 

Zdroj: http://duda.kapitula.sk/2010/07/bez-emocii-a-racionalne/

Institute of Leo XIII (c)2010

.

The Institute of Leo XIII., P.O.Box 54, 85007, Bratislava 57, IČO:42170125,
E-mail: info@instituteofleoxiii.org
Č.ú.:
0633856183/0900