MEXICO CITY, 27. septembra 2011 (LifeSiteNews.com) – Podľa Piera Tozziho, právneho experta na medzinárodné ľudské práva a vyššieho poradcu pre Alliance Defense Fund, navrhované rozhodnutie mexického Najvyššieho súdu, ktoré by zrušilo prolife dodatky k ústavám mexického štátu, je plné pochybných dokazovaní, „svojvoľné“ a „úprimne povedané zmätené“.

Podľa Tozziho bol tento návrh prerokovaný na Súde plný prekrúcania a chybne chápanej dohody o základných ľudských právach, ktoré Mexiko potvrdilo. Používa tiež mylné odporúčania Medziamerickej komisie pre ľudské práva v prípade Kostariky, ktorá nemá žiadnu právnu autoritu.

Návrh tvrdí, že ani samotná Federálna ústava, ani relevantné medzinárodné dokumenty sa netýkajú jednotlivca ako výsledku gravidity. To nemôže ani ústava štátu, pretože práva sa udeľujú skupine subjektov, ktoré nie sú vykázané Najvyšším zákonom.

Avšak Tozzi pre LifeSiteNews povedal, že  medzinárodné dohody vrátane Medziamerickej dohody o ľudských právach (alebo Paktu zo San Jose) a Dodohy o právach dieťaťa, obidve ratifikované Mexikom, uznávajú právo nenarodených.

Tozzi poznamenal, že článok 4 Paktu zo San Jose jednoznačne naráža na nenarodené dieťa, hoci si Mexiko v čase podpísania ochrany práv formálne vyhradilo presne určiť svoje trestné zákonníky s ohľadom na interrupciu.

„Avšak Medzinárodný dohovor o občianskych a politických právach a Dohoda o právach dieťaťa síce menej explicitne, ale nepriamo zahŕňajú nenarodené dieťa,“ dodal Tozzi.

Medzinárodné právo a práva nenarodených

V nedávnom článku pre argentínsky prehľad práva El Derecho, Tozzi poukázal na to, že veľký počet dohôd priamo alebo nepriamo priznáva práva nenarodeným deťom, vrátane Medzinárodného dohovoru o občianskych a politických právach, Medzinárodnej dohody o ekonomických, spoločenských a kultúrnych právach a Dohody o odstránení všetkých foriem diskriminácie proti ženám.

Tozzi napísal, že právo na život nenarodených bolo v posledných rokoch uznané dvoma najvyššími súdmi v Latinskej Amerike. Dokonca Najvyšší súd Mexika odmieta existenciu práva na interrupciu v zákonníku o ľudských právach, ktorý potvrdil zákonom o potrate z roku 2008 v Mexiko City.

Navrhovaný verdikt Najvyššieho súdu tvrdí, že právo na život nie je absolútne, pretože môže byť obmedzené v úlohe ochrany a uplatňovania základných práv, ako napríklad práva mať taký počet detí, aký si človek praje. Tozzi však poukazuje no to, že takéto práva sú v medzinárodných dohodách oddelené od interrupcie.

„V medzinárodnom práve neexistuje právo na interrupciu,“ povedal Tozzi pre LifeSiteNews „a nezáväzné dokumenty Káhiry a Pekingu na mnohých miestach potvrdzujú, že počet a intervaly medzi deťmi v sebe nezahŕňajú toto právo.“

Kým návrh cituje nedávne odporúčanie Medziamerickej komisie o ľudských právach, Tozzi si všimol, že odporúčania Komisie nie sú rozhodnutiami súdu a nemôžu byť použité na vytvorenie legálneho precedensu. Zároveň odporúčanie tiež ignoruje práva nenarodených tak, ako sú vymenované vo väčších medzinárodných dohovoroch o ľudských právach.

„Napokon, myšlienka návrhu základných práv je svojvoľná a úprimne povedané zmätená,“ povedal Tozzi.

Dokument kritizuje štát Baja Kalifornia za to, že charakterizoval právo na život, ktoré je najvyššie a nezrušiteľné, ako právo, ktoré nie je absolútne a nemôže protirečiťostatným základným právam, ako je počet a interval medzi deťmi. „Právo na život musí byť základné právo vo svojej prirodzenosti, pretože všetky ostatné práva na ňom závisia. Odmietnutie existencie práva na život je odmietnutím každého iného práva. Podobne žiadne iné právo nemôže byť uplatnené, kým nie je chránený život,“ povedal Tozzi.